Moje cesty do Egypta boli hlbokou transformačnou púťou. Prechod starovekými chrámami a pobyt v pyramídach mi umožnili dotknúť sa histórie, ktorá presahuje náš bežný čas a zároveň sa dotknúť najtmavších častí môjho vnútra. Vstúpiť do útrob chrámov a pyramíd, ako do živých bytostí, znamenalo pre mňa čeliť absolútnej tme a tichu, aby som opäť mohla vyjsť na svetlo – ale už iná, vedomejšia si svojich potlačených častí a silnejšia. Táto skúsenosť ma naučila, že skutočná hĺbka transformácie prichádza vtedy, keď sa nebojíme pozrieť do svojho vnútra, do tých najskrytejších komnát našej duše. Pretože skutočná transformácia sa nedeje na povrchu pod páliacim slnkom, ale v absolútnom tichu a temnote, v prijatí tých najhlbších, odvrátených častí seba. Práve v tej najhustejšej tme, prichádza ten najsilnejší moment: stretnutie s vlastným božstvom. Je to bod, kde sa naše ľudské „ja“ stretáva s večnosťou a tým, čo nás presahuje. Prechod z tejto temnoty späť k svetlu nie je len návratom, je to znovuzrodenie s novým vedomím. Vďaka tejto skúsenosti sa nebojím vstúpiť aj do vašich „temných komnát“ a byť tam s vami, pretože transformácia nie je o odstránení temnoty, ale o jej integrácii do celistvosti.
